Prostredníctvom nich zdieľame rôzne veci a informácie, či už intímne alebo menej intímne. Nielen že sa často snažíme pôsobiť jedinečne a dokonalo, chceme, aby nás tak ostatní aj vnímali. Každý predsa musí vedieť, že máme nové auto, že sa nám narodilo dieťa, že sme si práve teraz na večeru dali zdravé jedlo plné zeleniny, a že sme včera boli s kamarátkou na nákupoch. To všetko však niekedy vedie k sociálnej izolácii.

Človek je tvor spoločenský a mal by čo najviac času tráviť medzi ľuďmi. Mnoho ľudí sa však uspokojilo s tým, že sedia doma a zopárkrát niečo napíšu, zdieľajú alebo olajkujú. Veľa ľudí dokonca svoje problémy, napríklad v rodine alebo v manželstve, riešia s úplne cudzím človekom. Nepovedia svojej partnerke nič, hlavne, že cudzí človek vie aj o veciach, o ktorých by asi vedieť nemal. Máme pocit, že nám ten človek rozumie lepšie ako ten, ktorý s nami zdieľame steny spoločnej spálne.
Iným problém ostáva fakt, že ľudia sa na internete snažia skrývať za niekoho, kým skutočne nie sú. Vidieť to najmä v rôznych diskusiách. Hanbia sa za svoj názor a tak pod falošným menom napíšu to, čo si skutočne myslia. Niekedy dôjde až k vulgarizmom, ale kto by predsa mohol tušiť, že sa za tým všetkým môže skrývať hanblivá a tichá Anička od vedľa?

Ďalším problémom, ktorý má dopad na psychiku, je ten, že svoje sebavedomie budujeme na základe toho, koľko máme followerov a lajkov. Ak ich nie je dosť, cítime sa zle, že nie sme dosť dobrí, dosť populárni, dosť štýloví, skrátka… že nie sme super. A to je chyba. Naháňame sa za niečím, postujeme neustále nové fotky a videá, len aby ich videlo a zdieľalo čo najviac ľudí. Čím viac, tým lepšie. No netušíme, ako sa čím ďalej, tým viac vzďaľujeme od skutočného sveta… Že postupne strácame skutočných priateľov, rodinu… Že sa izolujeme.
A tak teda ostáva otázkou, či nám to viac škodí alebo pomáha. Osobne som zástankyňou toho, aby si človek spravil na každú takúto otázku názor sám, pretože nemôžeme nikomu vnucovať to, čo si má myslieť. Moje osobné stanovisko spočíva v tom, že sociálne siete by nemali až takto vstupovať do nášho života a rozhodne by sme im nemali podľahnúť na úkor nášho vlastného psychického zdravia.