Globálny rozvoj liberálnej ekonomiky v rozpore s kultúrou tretieho sveta

V 19. storočí nastávala globálna ekonomická premena. Sľubovaľa si zavedenie nového, slobodnejšieho ekonomického systému, v ktorom by ľudia konečne začali hľadieť i na seba, svoje nadanie, talent, zručnosti, skúsenosti a tieto svoje vlastnosti by využili k svojej obžive, pričom by touto svojou realizáciou každý napomohol k novému systému a ekonomike, ktorá by nevyžadovala väčší zásah zo strany štátu a autorít. Takéto nové myslenie sa začalo uplatňovať  globálne, novým ekonomickým systémom, slobodným obchodovaním a tvorením trhu si tak mali začať vzájomne vypomáhať i zahraničné krajiny medzi sebou, pričom by sa oslobodzovali z rúk zbytočnej nadvlády a tvorili produktívny, bohatý spoločný  trh.

továrna

Globalizácia a rozvoj slobodného trhu
Túto novú ideu liberalizácie tvorili predovšetkým mocnosti, v ktorých zvíťazila protifeudálna spoločenská revolúcia a to krajiny ako Veľká Británia či Francúzsko. Svoju novú ekonomickú ideu tak začnú šíriť ďalej, úspešne sa ujala v Severnej Amerike, neskôr aj vo viacerých ďalších krajinách kontinentálnej Európy. Napomohla k bohatému priemyslu a industrializácii. V 20. storočí tak relatívne silnou mierou zapôsobí aj na krajiny, ktoré boli eštelen v štádiu rozvoja ako Afrika, Latinská Amerika, či Ázia.

dělníci

V krajinách ako napr. Japonsko, ale aj iných krajín tretieho sveta však bola takáto idea proti ich zakorenenej kultúre a zvykom zmýšľania, ku ktorému boli vychovávaní. Áno, samozrejme ich lákala veľká priemyselná revolúcia ako aj industrializácia a rozvoj, ale ako som naznačil, chápanie liberalizmu zo sociálneho hľadiska bolo pre nich niečo cudzie, s čím sa nevedeli stotožniť. Veď napríklad v ázijských krajinách, ako v spomenutom Japonsku, pracovníkov motivovala predovšetkým odovzdanosť pre dobro kolektívu, nie jedinca. Podobne zmýšľali aj iné krajiny tkzv. tretieho sveta, teda nový ekonomický a produktívny systém im bol sympatický, ale problém nastával v jeho realizácii tak, aby nezapríčinil rozvrat ich morálnych a kultúrnych zvykov, kde bol individualizmus neznámy pojem, či dokonca ťažký priestupok voči ich morálnemu kódexu.