Grécka mytológiazohráva veľkú úlohu v starovekom svete. Tieto príbehy sa nespisovali, predávali sa ústne a práve vďaka tomu sa otvárala cesta k rôznym podaniam. Rímska kultúra neskôr ťažila svoje inšpirácie hlavne z nich, tak ako sa stali základnou ideou neskorších umelcov a ich symbolické zobrazovanie.
Bohovianeboli dokonalí, svoje vlastnosti mali odvodené z ľudských. Neboli ani všemocní, ich životy, tak ako aj životy smrteľníkov a iných bájnych tvorov, riadil hlavne osud. Určité pasáže sú skutočne neuveriteľne jedinečné.

 
Otcovražda
Začneme hneď na začiatku- pri zrodení prvých titánov a bohov. Titán Kronos sa rozhodol svojho otca Urana zosadiť a prizval si k tomu svoje sestry a bratov. Úspešne sa im to podarilo a na znak moci boli Uranovi uťaté genitálie. Rozpráva sa o tom, že práve z jeho krvi vznikli bohyne hnevu alebo bohyňa lásky Afrodita.
Kronovi dlho toto šťastie netrvalo. Po tom, čo mu Rhea porodila deti, známych olympských bohov, bolo mu predpovedané, že zahynie rovnakou smrťou, ako jeho otec. Zo strachu požral všetky svoje deti. Až na Dia! Ten sa za súrodencov pomstil a Krona skolil tak, ako proroctvo vravelo.

 
Vábenie Lédy
Zeus určite nebol ten najmorálnejší z bohov. Bol to boh, ktorý zodpovedal veľkou mocou, múdrosťou, aj za životy bohov a tiež smrteľníkov, dokonca počasia. Jeho temnejšia stránka sa zobrazuje hlavne pri vzťahu k ženám. Aj keď bol sám ženatý, rád sa nimi obklopoval. Jednou z nich bola aj krásna Léda. Keďže sa mu nedarilo ju zviesť, premenil sa na labuť a neskôr mu porodila dve deti.
 
Narodenie Dionýza
Všetci dobre poznáme boha vína Dionýza, ale okrem jeho života a atribútov, je jeho narodenie mimoriadne originálne. Po tom, čo Zeus zviedol Semele, vystatoval sa pred ňou až omylom podpálil palác bleskom. Semele od strachu dieťa predčasne porodila, sama tam zahynula a Zeus si syna všil do stehna, kde ho donosil. Dionýzos, inak aj dvakrát narodený, existenciou prekážal najmä Hére, manželke Dia. Neskryl sa však pred ňou dostatočne, Hérin hnev ho postihol v podobe šialenstva.
 
Zrod Atény
Aténa bola bohyňou racionálnej vojny a múdrosti. Svoj rozum zdedila hlavne po matke. Volala sa Metis, matka múdrosti. Keď sa Zeus dopočul o proroctve, že dieťa, ktoré Metis počne ho prekoná svojou rozvahou a silou, okamžite Metis prehltol. Dia nasledujúce dni trápili ukrutné bolesti hlavy. Požiadal Hefaista, boha kováčstva, aby mu hlavu rozbil. Tak sa stalo a na svet prišla Aténa v plnej zlatej zbroji, ako najmilšia dcéra Dia.

 
Nenásytný Erysichton
Keď sa pozrieme na smrteľníkov, vieme, že sa bohov neoplatí moc hnevať. Erysichton bol človek veľmi bohatý a lakomý. Svoju pozornosť nevenoval kultu, ani uctievaniu, dokonca vyťal posvätný háj pre svoje vlastné účely. To nahnevalo bohyňu Demeter, ako bohyňu zemskej plodnosti, a uvalila na neho kliatbu. Erysichton bol taký nenásytný, že bol schopný zjesť čokoľvek. Jeho príbeh sa končí tým, že umiera v chudobe jediac svoje vlastné mäso.